Slovenský kras
Národný park Slovenský kras sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Je najväčšie a najtypickejšie krasové územie v strednej Európe. Je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov a pestrou faunou.
Územie Slovenského krasu zapísali 1. marca 1977, ako prvé na Slovensku, do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere).
Jaskyne
Jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísanli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
V Slovenskom krase vznikli rozmanité krasové javy, ako napríklad jaskyne, priepasti, jazerá, kaňony, škrapy, závrty, ponory a vyvieračky. K najznámejším jaskyniam patria Domica, Gombasecká, Jasovská, Krásnohorská a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Mnohé ďaľšie ešte nesprístupnili (Ardovská, Silická ľadnica, Drienovská, Brzotínska a iné).
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedna z troch aragonitových jaskýň na svete a je zapísaná do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Zaujímavé sú tiež zvislé jaskyne a priepasti (Malá ľadnica, Bezodná priepasť, Brázda, Silická ľadnica, Zvonica, Zombor, Diviačia priepasť).
Matesova skala (925 m n.m.) a Jelení vrch (947 m n.m.) sú najvyššie vrchy Slovenského krasu. Najnižšie miesto sa nachádza na úpätí Plešivskej planiny (217 m n.m.).
Zaujímavosti Slovenského krasu
• najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka
• Silická ľadnica (503 m n.m.) je najnižšie položená klasická ľadová jaskyňa do 50° severnej zemepisnej šírky mierneho klimatického pásma. Prvý nákres jaskyne vydali v Londýne ako prácu Mateja Bela s opisom jaskyne
• najstaršia prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1925 s výmerou 200 ha pod názvom Jasovské jaskyne
• najmenšou prírodnou rezerváciou je Pod Fabiankou o rozlohe 1,22 ha a najväčšou rezerváciou sú Brzotínske skaly o rozlohe 433,78 ha.
Na území národného parku Slovenský kras sa nachádza 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 17 národných prírodných pamiatok (najmä jaskyne).
Je známe sústavou náhorných planín oddelených hlbokými údoliami, bohatstvom podzemných i povrchových krasových javov a pestrou faunou.
Pestré prírodné podmienky Slovenského krasu ovplyvňujú vývoj a rozšírenie živočíšstva, v ktorom možno pozorovať miešanie horských, lesostepných a stepných druhov.
Niektoré z druhov sú endemické (endemity Slovenského krasu sú chudôbka drsnoplodá Klášterského a Rumenica turnianska).
Turistika
Nádherné prostredie Slovenského krasu môžu turisti využívať po celý rok. Región má bohatú sieť značených turistických trás, od nenáročných niekoľkohodinových až po viacdňové prechody. Ďaľšou možnosťou je cykloturistika, pre menej náročných sú k dispozícii trasy po asfaltových cestách, pre náročnejších horské trasy. V zime možno spoznávať okolité krásy na bežkách.
Vzhľadom na vysoký stupeň ochrany prírody (hlavne chránených živočíchov) horolezeckú činnosť v Slovenskom krase časovo obmedzeli na obdobie od 1.8. do 31.1. v niektorých lokalitách. Hlavným strediskom horolezectva na území NP Slovenský kras je NPR Zádielska tiesňava.