Slovenský folklór a tradície

Slovensko a tradície

Slovensko je veľmi bohaté na folklór, ľudové zvyky a tradície, ktoré majú svoje špecifiká na základe jednotlivých oblastí, ktoré majú spoločné zázemie a prírodu. Žiadna iná európska krajina nemá tak silné a rozmanité ľudové tradície ako slovenský folklór.

Slovenský folklór čerpá z bohatých tradícií a kultúry. V širšom zmysle, odkazuje na životný cyklus krajiny roľníkov, pastierov a remeselníkov.  Od hudobných a tanečných súborov, cez remeslá, trhy pod holým nebom a festivaly, ľudové tradície aj naďalej dostávajú vrelé prijatie v celej krajine.

Slovenské  remeslá a postupy zahŕňajú čipky výšivky, včelárstvo, chov oviec, keramiku a rezbárstvo. Segmenty slovenského folklóru sú dedené z generácie na generáciu, pričom každý región si zachováva svoje vlastné znaky v podobe typických krojov, zvykov, dialektu a celkového štýlu.

Vplyv ľudových tradícií je hlboko zakorenený v národnej scéne.

Slovenská ľudová hudba

Ľudová hudba má silné regionálne korene, čo prispieva k odlišným zvukom medzi jednotlivými skupinami. Zatiaľ čo hudba v jednom regióne sa väčšinou spolieha na sláčikové nástroje, v ďalšom sa opiera o tie dychové.

Na druhej strane, fujara, ktorá je tiež známa ako pastierska píšťala, je pôvodom z oblasti Detvy, ale bola prijatá hudobníkmi z celého Slovenska.

Slovenské ľudové povesti

Hoci slovenský jazyk bol uzákonený až po 18. storočí, ľudové príbehy sa u nás zachovali vďaka ústnej tradícii.

Slovenskí remeselníci

Rezbárstvo, obrábanie kovov, sklárstvo, vyšívanie, či pletenie košíkov sú súčasťou repertoáru veľtrhov. Mnohí remeselníci  vytvárali združenia a predávali svoje diela.

Folklórne festivaly

Folklórne festivaly organizované po celom Slovensku slúžia na prezentáciu ľudovej kultúry a zvykov jednotlivých regiónov. Preto sú skvelým spôsobom ako spoznať slovenský folklór a tradície a návštevníkom to dáva možnosť vidieť dynamické profesionálne i amatérske predstavenia umelcov z prvej ruky a taktiež remeslá a odborných remeselníkov.

Najväčšie folklórne slovenské festivaly sa konajú v mestách Východná, Myjava, a Detva. Počas tých najlepších môžete cítiť folklór na každom rohu, celá dedina, mesto, či dokonca región je pohltený atmosférou festivalu.

Folklórny festival Východná

Východná, dedina nachádzajúca sa v oblasti horného Liptova pod Tatrami. Najväčší folklórny festival na Slovensku Folklórny festival Východná, je prehliadka tých najlepších domácich i zahraničných folklórnych súborov a tradičnej ľudovej kultúry.

Festival je organizovaný od roku 1953 vo veľkom divadle pod holým nebom s výhľadom na dedinu vždy začiatkom leta, v priebehu prvého júlového víkendu. Koná sa v rámci programov Medzinárodnej rady Organizácie pre folklórne festivaly a ľudové umenia (C.I.O.F.F.).

Každoročne privíta v priemere 1500 účinkujúcich, a počet návštevníkov dosahuje 70.000 ľudí. Veľkolepý divadelný program počas 3 festivalových dní je doplnený menšími programami, výstavami a pod. Všade je k dispozícií občerstvenie a zábava.

Folklórny festival Poľana v Detve

Medzinárodný festival folklóru a tradičnej ľudovej kultúry – folklórny festival Poľana je jedným z najúspešnejších podujatí tohto druhu na Slovensku. Od roku 1966, sa festival koná každý rok v druhom týždni júla v meste Detva, v srdci Slovenska.

Počas týchto dní sa celou Detvou nesie hudba, spev a sviatočná atmosféra, o ktorú sa stará približne 1500 účinkujúcich. Základom programov je tradičný folklór a kultúra stredného Slovenska, hudobné a tanečné vystúpenia.

Rok čo rok sa folklórne súbory a skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí prezentujú v programe s názvom “Krajanská Nedeľa” . Návštevníci si môžu vybrať z mnohých sprievodných akcií, ako sú programy v kostole, pastierske kultúrne predstavenia, tanečná škola, lekcie hry na fujare, tradičný jarmok ľudových remesiel, rezbárstvo, národopisné výstavy, výtvarné umenie, výstavy fotografii atď.

Najzaujímavejšou súčasťou folklórneho festivalu Poľana v Detve je séria udalostí so zameraním na oživenie výroby folklórnych hudobných nástrojov, ktorý je jediným zo svojho druhu na Slovensku. Osobitná pozornosť je venovaná fujare, ktorá je jedným z pokladov UNESCO.

Jánošíkové dni v Terchovej

Jánošíkové dni je medzinárodný folklórny festival a už dva krát bol vyhlásený za turistickú atrakciu roka. Pravidelne, začiatkom augusta, sa koná v Terchovej na severozápade Slovenska. Terchová je tiež rodiskom Slovenského národného hrdinu Juraja Jánošíka.

Špeciálne výstavy ľudového výtvarného umenia, fotografie a maľby sú tiež súčasťou festivalu, rovnako ako slávnostný koncert a omša pre zástupcov ľudových tradícii vo veľkom kostole v Terchovej, sprievod vozov a hudobných skupín, ľudových slávností a rôzne ďalšie atrakcie.

Celkový program je zložený tak, aby spĺňal očakávania nielen milovníkov folklóru, ale aj všetkých tých, ktorí majú radi zábavu ako takú. Nezabúda sa sa ani na mladú generáciu, pre ktorú sú pripravené rôzne koncerty interpretov z celého sveta.

Každoročne navštívi Jánošikové dni približne 70 000 fanúšikov folklóru a toto číslo stále rastie.

Myjava medzinárodný folklórny festival

Medzinárodný folklórny festival Myjava je taktiež organizovaný pod hlavičkou C.I.O.F.F. (Najväčšia svetová folklórna organizácia). Je to ukážka ľudového umenia regiónu západného Slovenska.

Od roku 1959 sa festival koná pravidelne v polovici júna v divadle pod holým nebom v Myjave. Prostredie západného Slovenska, tvorené z izolovaných osád je významnou národopisnou lokalitou s vlastnou ľudovou kultúrou a tradíciami prezentovanými aj dnes prostredníctvom niekoľkých folklórnych súborov a skupín.

Každý rok sa na tomto mieste prezentujú tie najlepšie folklórne skupiny a jednotlivci z celého Slovenska. Myjavský festival je v rámci roka prvý open-air festival na Slovensku.

Program je zvyčajne sprevádzaný rôznymi akciami, ako je ukážkami destilácie slivovice priamo v jednom z liehovarov, jarmok tradičných remesiel alebo rôzne slávnosti.

Chránené zemepisné označenie a zaručené tradičné špeciality v EÚ

Slovensko zaznamenalo niekoľko svojich špeciálnych potravín v databáze originálnych a zemepisných označení EU a niekoľko ďalších čaká na registráciu. Chránené označenie pôvodu je zapísaná pre papriku Žitavy; chránené zemepisné označenie je registrované pre Skalický trdelník, bryndzu, parenicu a oštiepok, rovnako ako niekoľko druhov syrov (Tekovský salámový syr, Zázrivské korbáčiky, Oravský korbáčik, Zázrivská Vojka, Klenovecký syrec.

Kvality boli tiež uznané tradičným špecialitám ako: ovčí salašnícky údený syr a ovčí salašnícky hrudkový syr, rovnako ako pre niekoľko druhov klobás (Lovecká Saláma, Liptovská Saláma, Špekačky, Spišské párky) a Bratislavský rožok.