Skanzeny

Skanzeny a slovenský folklór

Zručnosti a umelecké schopnosti slovenského národa možno obdivovať aj v súčasnosti. Slovenské dedičstvo a folklór môžu byť videné hlavne v ľudovej architektúre v skanzenoch a na ľudových slávnostiach po celom Slovensku, v malých obciach malebných slovenských regiónov, ako sú Kysuce, Orava, Liptov, Horehronie, Spiš a Šariš.

Brhlovce

Komplex skalných obydlí vylisovaných v skalách nachádzajúcich sa niekoľko kilometrov východne od Levíc, v obci Brhlovce, sú jedinečným úkazom. Pôvod vzácnych skalných obydlí nie je dodnes vôbec jasný. Niektorí autori ich spájajú s úkrytmi využívanými v čase tureckých nájazdov v 16. storočí, iní ich pôvod prepájajú s hospodárskou činnosťou, najmä pestovaním viniča.

Skalné obydlia nachádzajúce sa v obci časti Šurda, sú z 18. a 20. storočia. Niektoré z nich sú stále používané pre bývanie, iné slúžia ako vinne pivnice. Dvor číslo 142 získal medzinárodné uznanie Europa Nostra. Expozícia ľudového obydlia je externá expozícia Tekovského múzea v Leviciach.

Čičmany

Obec Čičmany sa nachádza medzi mestami Prievidza a Žilina. Domy v tejto drevenej dedine sú zdobené národnými maľbami.

Dom číslo 42 je múzeum prezentujúce typický slovenský obytný dom z tohto regiónu. Radenovský Dom zobrazuje život a dielo Čičmanského ľudu, ich šitie a remeselné výrobky.

Unikátnym a charakteristickým prvkom zrubov v Čičmanoch sú ich exteriéry zdobené geometrickými vzormi. Autormi neobvyklých ozdôb, boli samozrejme šikovné ženy, ktoré pôvodne zdobili iba rohy domov s blatom a neskôr vápnom. Avšak od 19. storočia boli pridané rôzne motívy a maľovali sa celé exteriéry domov. Geometrický ornament bol tiež používaný na výšivky, aplikovaný na odevy, obrázky alebo obrusy.

Do rezervácie spadá 136 domov. Tie najzachovanejšie zahŕňajú Radenov dom a Gregorovej dom, ktorý zastrešuje národopisnú výstavu, v rámci ktorej sa návštevníci môžu dozvedieť niečo viac o histórii a folklóre tohto regiónu.

Etnografická prírodná expozícia – skanzen Stará Ľubovňa

Múzeum ľudovej architektúry, ktoré sa nachádza v spodnej časti hradu Ľubovňa, predstavuje samostatnú expozíciu. Má rad tradičných budov z okolitých dedín, ktoré spolu s hradom vytvárajú unikátne a veľmi pôsobivé scenérie.

Skupina vidieckych domov v múzeu pod holým nebom pripomína malebné podhradie a zaznamenáva vývoj ľudovej architektúry v tejto oblasti. Na rozdiel od farmárskych domov s pôvodnými interiérmi, ktoré ukazujú minulú kultúru bývania a poľnohospodárstva, tento skanzen tiež obsahuje štruktúry, ktoré boli použité sezónne pre poľnohospodárske a remeselné účely, dielňa kováča, dom lesníka, škola a vodný mlyn sú len niektoré z nich.

Drevený gréckokatolícky kostol Matysová z roku 1833 je zasvätený sv archanjelovi Michaelovi. Do dnešných dni sú v kostole organizované obradné služby pri príležitosti významných náboženských osláv. Skanzen i hrad Ľubovňa sú domovom celého radu udalostí, ktoré oživujú výlet každého návštevníka.

Ľudová architektúra v regióne Gemer

Takmer každá obec v regióne Gemera môže hrdo predstaviť budovy, či už obytné alebo hospodárske, ktoré reprezentujú tradičnú architektúru regiónu. Špeciálna oblasť Slovenský kras je významné územie pre svoju zachovalú ľudovú architektúru.

Architektúra južného Gemera je poznačená prvkami klasicizmu, najmä verandy, stĺpy a geometrické či rastlinné výzdoby štítov. Štuková výzdoba čelných stien a pôvodné železné detaily, ako sú kované dvere, mreže a okenice ktoré boli použité sú ďalším znakom typických vlastnosti týchto domov. Prvky železa boli vidieť predovšetkým na hospodárskych budovách.

Niektoré z týchto domov sú dodnes obývané, alebo slúžia ako skladovacie priestory. Mnoho z hospodárskych budov, ako sú stodoly, sýpky, prístrešky pre nástroje a stajne už zmizli. Preto je pozoruhodné, ak sa niektoré z nich zachovali.

Múzeum ľudovej architektúry

Múzeum ľudovej architektúry Slovenska je najstarším skanzenom a nachádza sa na okraji kúpeľov Bardejov. Hlavné pamiatky zahŕňajú dva drevené kostolíky, ktoré boli pôvodne umiestnené v obci Zboj (ortodoxný) a v neďalekej dedine Mikulášová (gréckokatolícky).

Prvá expozícia skanzenu bola pre verejnosť otvorená v roku 1965 v kúpeľoch Bardejov. V súčasnej dobe sa skladá z takmer 30 stavieb ľudovej architektúry z horného Šariša a severovýchodného Zemplínskeho regiónu.

Návšteva múzea je oživená organizovaním akcii, ako je Deň remesiel, Folklórne popoludnie, Hrnčiarska nedeľa, prehliadka rusínskeho a Šarišského folklóru a pod.

Múzeum liptovskej dediny

Skanzen múzeum liptovskej dediny s charakteristickými drevenými domami sa nachádza v obci Pribylina. Gotický kostol z 12. storočia dominuje nad drevenými obydliami.

Múzeum je otvorené celoročne. Múzeum liptovskej dediny zobrazuje typickú ľudovú architektúru. Hybnou silou na založenie múzea boli rozsiahle záplavy spôsobené výstavbou priehrady Liptovská Mara. Našťastie najvýznamnejšie kultúrne pamiatky boli z 11 zatopených obcí presunuté.

Celé pôvodne stavby boli demontované a presťahované do múzea, ktoré otvorili pre verejnosť v roku 1991. Vzácne príklady cirkevnej i svetskej ľudovej architektúry sú zámok z Parížoviec a kostol Panny Márie z Liptovskej Mary.

Kaštieľ je dobrým príkladom architektúry najstarších vlastníkov pôdy z Liptovského regiónu a prezentuje rôzne architektonické detaily, gotické nástenné maľby iste pritiahnu pozornosť nejedného turistu. V obecnej škole je aj byt učiteľa z Valaskej Dubovej a výstava starých úľov v sade neďaleko miestnej školy.

V areáli múzea sa nachádza školiace centrum ľudových remesiel, ktoré ponúka ukážky ľudových remesiel a umenia (tkanie, paličkovanie-šnurovanie, dreva, kovu a spracovanie kože, výrobu slamy, hobľovanie košov atď.) ako aj ukážky typických krojov.

Pravidelné podujatia organizované v múzeu sú Ovčiarske ovenálie, ktoré sa konajú poslednú májovú nedeľu, Nedeľa detí sa koná v júni, Nedeľa krajanov v júli, Nedeľa včelárov v auguste, Deň sv Huberta v septembri a Deň vďakyvzdania za úrodu v októbri, Liptovské Vianoce v decembri. Súčasťou múzea je aj ZOO, ktorá sa zameriava na hospodárske zvieratá a hydinu, vrátane chovu koní, kde je možné vyskúšať si i jazdu na koni.

Múzeum dediny Kysuce

Na severnom Slovensku sa nachádza skanzen Kysuckej dediny. Okrem typickej miestnej architektúry, ponúka tiež možnosť jazdy na historickom vlaku.

Návštevníci sa môžu bližšie pozrieť na typické domy, kaplnku, cintorín alebo obydlie pastierov. Vonkajšia etnografická expozícia predstavuje typ roztrúsených osád v kopcovitých oblastiach – kopanice, ktoré boli pre región Kysúc typické.

Hlavným dôvodom pre zriadenie múzea Kysuckej dediny bola záchrana vzácnych objektov ľudovej architektúry z dedín Riečnica a Harvelka, ktoré by inak boli zaplavené kvôli stavbe priehrady. Postupne boli do múzea premiestnené niektoré stavby používané na bývanie, poľnohospodárstvo, technické alebo sakrálne účely z niekoľkých obcí regiónu. Jeho pilotná prevádzka sa začala v roku 1981.

Stred obce tvorí kaplnka Panny Márie – Márie Ružencovej, hostinec od obce Korňa a najstarší obytný dom z roku 1806 z Oščadnice.

Každú nedeľu počas turistickej sezóny (máj-október) múzeum ponúka svojim návštevníkom kultúrne podujatia s pestrým programom a prezentuje múzeum ako autentickú obec, najmä prostredníctvom chovu dobytka, pestovania plodín a autentickej kuchyne, ktorá sa skladá z pokrmov z rokov dávno minulých čias našich babičiek.

Múzeum oravskej dediny

V Brestovanoch, niekoľko kilometrov od Zuberca, môžeme nájsť unikátne múzeum oravskej dediny. Návštevník tu môže vidieť všetky druhy stavieb – roľníckych domov, izieb, poľnohospodárskych usadlosti, salaše, senníky a pod., sakrálne stavby (drevený kostol, cintorín a zvonica) a stavby remeselného charakteru, ako napríklad valašský mlyn a píla, pec atď.

Múzeum je rozdelené do piatich sekcií týkajúcich sa jednotlivých regiónov. Trhovisko Dolnej Oravy je príkladom bohatšej strany s pomerne veľkými, okázalými domami. Mlyn v blízkosti potoka zahŕňa vodný mlyn, pílu a valcha mlyn, ktoré sú poháňané spoločným mechanizmom.

Priechody v Zamagurskom regióne, s domami a statkami bohatých a stredne bohatých poľnohospodárov, predstavujú typickú štruktúru obce Oravy.

Goralská časť predstavuje najchudobnejšie časti Oravy ležiacej na juhovýchodných svahoch Oravských Beskýd. Dominantou celého priestoru je cintorín s gotickým dreveným kostolom z 15. storočia, ktorý stoji na vyvýšenom mieste.

Múzeum pravidelne usporadúva výstavy etnologické a medzinárodné, napríklad Podroháčsky folkový festival sa koná v miestnom amfiteátri v auguste.

Národopisná expozícia v prírode SNM-MUK vo Svidníku

Pamiatky ľudového staviteľstva kultúry Ukrajincov a Rusínov sú sústredené v skanzene národopisnej expozície v amfiteátri obce Svidník.

Drevený kostolík z Novej Polianky je klenotom expozície. Ponúka prehliadky malebných farmárskych domov. K typickému prostrediu vidieckeho osídlenia patria tiež hospodárske budovy a štruktúry, ako sú studne, stajne, senníky a stodoly. Typické vidiecke úžitkové stavby ako vodný mlyn a píla, dielňa kováča, požiarna stanica a školská budova tiež tvoria neoddeliteľnú súčasť expozície.

Skanzen organizuje folklórne a etnografické akcie v júni v rámci tradičného festivalu Rusínskych kultúr Slovenska. Okrem toho Dni ľudových tradícií, rovnako ako medzinárodné majstrovstvá vo výrobe piroh, ktoré sú organizované v septembri.

Podbiel

Podbiel je typická dedina ležiaca v Oravskom regióne so zaujímavou zlúčeninou pôvodných zrubových domov. Kompozícia sa skladá zo 47 dvoch až troch izbových domov so šindľovou strechou a originálnou výzdobou.

Základným rysom usadlosti je otvorený spoločný dvor. V prednej časti dvora sú dva alebo tri domy postavené v rade so zodpovedajúcimi hospodárskymi budovami. Tieto zrubové domy so sedlovými strechami pokrytými šindľom stoja na kamenných základoch. Niektoré drevené domy boli obnovené v 20. storočí a ponúkajú atraktívne ubytovanie pre návštevníkov.

SNM v Martine – Múzeum slovenského dediny

Nachádza sa v juhovýchodnej časti mesta Martin a bolo postavené Slovenským národným múzeom v Martine. Múzeu sa zameriava na ukážky ľudovej architektúry regiónov Orava, Liptov, Kysuce, Podjavorník a Turiec. Je tu k dispozícii 129 budov, ktoré predtým slúžili na bývanie, prácu, sociálne a bohoslužobné účely. Niektoré z týchto budov sú zariadené a otvorené pre verejnosť.

Medzi najvýznamnejšie stavby patrí usadlosť z Vyšného Kubína, zariadenie na výrobu ropy z Oravskej Veselej, krčma z Oravskej Polhory, ktorá sa datuje do roku 1811, drevený rímskokatolícky kostol z roku 1792, ktorý bol pôvodne umiestnený v Rudne, záhradný altánok zo Slovenského Pravna, skladovacie priestory pre vozidla a priestor pre dobytok z Moškoviec, škola z Petrovíc, usadlosť z Vavrišovo a mnoho ďalších.

Múzeum slovenskej dediny organizuje program podujatí Národopisný rok, kde predstaví ukážky tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykov a folklóru. Termíny a zameranie udalosti sú v súlade so zvykmi a folklórnymi tradíciami jednotlivých regiónoch severozápadného Slovenska. Patrí medzi ne oslava karnevalovej sezóny, Veľká noc v obci, stavanie májov, nedeľa pre deti, ples na sviatok Anny, trh pri príležitosti Michala a Vianoce v obci.

Špania Dolina

Pamätník ľudovej architektúry v obci Špania Dolina sa skladá z unikátneho súboru banských domov postavených z dreva a kameňov. Bývala banícka dedina je nepochybne jednou z najkrajších na Slovensku. V minulosti sa v tejto oblasti ťažila med a striebro.

Podstatná časť miestnej architektúry je tvorená domami baníkov, väčšinou postavených z klád na kamenných základoch. Nádhernej panoráme dominuje vysoká veža kostola postavená na románskych základoch.

Každý návštevník túžiaci objavovať krásy opevneného kostola, musí vystúpať 160 schodov so zastrešeným schodiskom. Ďalšou vzácnou technickou pamiatkou je nepochybne starý vodovod a lokálne vyrábaná, originálna paličkovaná čipka. V historickej budove obecného úradu je v súčasnosti múzeum medi.

Horná Nitra Banícke múzeum

Región Horná Nitra je známy kvôli ťažbe uhlia. Vzhľadom na to, by ste pri jeho návšteve určite nemali vynechať Banícke múzeum, ktoré je pre verejnosť otvorené v hnedouhoľnej bani, kde ťažba uhlia prebieha i v súčasnosti. Expozícia zahŕňa históriu ťažby hnedého uhlia na Slovensku, s osobitným zameraním na región Horná Nitra, tajomný svet elfov v mýtoch a zábavných príbehoch, ktoré si medzi sebou rozprávali baníci a taktiež predstavuje jedinečné techniky, ktoré sa používali v minulosti i súčasnosti.

Návštevníci sa do podzemia dostanú na typickom baníckom vlaku. Po 566 metrov dlhom transporte nasleduje pešia exkurzia a s odborným výkladom. Cigeľ baňa sa nachádza asi 5 kilometrov juhovýchodne od okresného mesta Prievidza.

Vlkolínec

Vlkolínec je múzeum pod holým nebom a je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Leží v blízkosti mesta Ružomerok. Obec je krásnym príkladom typickej starej severoslovenskej architektúry.

Dom číslo 15 bol postavený v roku 1886 a predstavuje slovenský život na začiatku dvadsiateho storočia. Jeho originálne nástroje a historický nábytok ukazujú návštevníkom, ako ťažký býval život v tomto regióne. Je veľmi zaujímavé, že na rozdiel od iných dedín svojho druhu, ktoré sú viac či menej opustené, vo Vlkolínci stále žije 29 obyvateľov.

Biely Potok je vyčnievajúci bod z obce Vlkolínec – je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Vlkolínec bol klasifikovaný ako najlepšie zachovalé sídlo tejto doby v rámci karpatského oblúka. Pôvodne to bola osada drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov. Vlkolínec je typickým príkladom dvojriadkových ulíc s dlhými dvormi. Medzi chránené budovy je zaradených 45 zrubových domov s dvormi z 18. storočia. Zaujímavé na tom je, že boli namaľované modrou, ružovou a bielou náterovou hmotou dvakrát ročne.

Typickým príkladom domu z obce Vlkolínec je dom poľnohospodárov – z expozície Liptovského múzea. Zachovalý pôvodný interiér a nábytok poskytujú verný obraz o spôsobe života jej dávnych obyvateľov z konca 19. a začiatku 20. storočia. Zvyšné chránené objekty v pamiatkovej rezervácii sú stále obývané, populácia dosahuje číslo 30 a to je dôvod, prečo návštevníci môžu vidieť len vonkajšok domov.

Vlkolínec sa nachádza v Národnom parku Veľká Fatra, križuje ho cyklistická trasa a majitelia niekoľkých súkromných domoch ponúkajú ubytovanie. Zaujímavá ľudová akcia s názvom “Nedeľa vo Vlkolínci” je usporadúvaná každé leto na začiatku augusta.

Ždiar

Ždiar je typická Goralská obec, je tiež turistickým centrom a východiskovým bodom pre výlety do Belianskych Tatier. 4 najcennejšie skupiny domov postavené v starom obľúbenom štýle obsahujú štruktúry z dreva s 3 izbami. Domy sú typické krásnymi okennými rámami s maľovanými ozdobami. Ždiar je známy pre svoje ľudové umenie a tradície.

Ešte donedávna, si dedinčania obliekali v nedeľu alebo sviatkov kroje. V súčasnosti môžu byť pozorované len pri prehliadkach ľudových súborov alebo spolu s ďalšími exponátmi ľudového umenia alebo výstavy Ždiarska izba. Skupiny návštevníkov sa môžu zúčastniť typickej Goralskej svadby dokonca aj v úlohe novomanželského páru.