Najvzácnejšie tradičné potraviny a slovenské špeciality známe vo svete

Najvzácnejšie tradičné potraviny a slovenské špeciality známe vo svete

GastronómiaShow me Slovakia8. marca 2020

Mnohí milovníci výborných bryndzových halušiek, považujú bryndzu za tú najvzácnejšiu slovenskú potravinu. Špeciálna receptúra, domáca výroba a kvalitné suroviny sú však základom i pre mnohé iné slovenské špeciality, ktorými sa naša gastronómia pýši.

Ak teda chcete domáceho, či návštevníka potešiť tradičnou a originálnou slovenskou potravinou, ktorá bola ocenená aj celosvetovo, určite odporúčame siahnuť po jednej z uvedených v nasledujúcom článku.

Zľavy na reštaurácie v Bratislave

Potraviny s chráneným označením pôvodu

Slovensko zaznamenalo niekoľko svojich výnimočných potravín v databáze originálnych a zemepisných označení a niekoľko ďalších čaká na registráciu. Takéto označenie sa v Európskej únii považuje za naj prestížnejšiu nálepku kvality. Iba 628 potravín z celého sveta má na obale chránené označenie pôvodu.

Zaradenie do tejto skupiny má niekoľko podmienok. Celá výroba špeciálnej potraviny musí prebiehať v jedinom regióne, ktorý musí byť unikátny, napríklad kvôli špeciálnym zemepisným podmienkam a z ktorého navyše pochádza aj väčšina surovín. Čo je dôvodom a základom jedinečnosti potraviny a jej odlišnosti od iných potravín rovnakého typu. Slovensko má v tomto zozname už dve špeciality:

Paprika Žitava

Paprika Žitava je sladká mletá paprika získaná rozomletím vysušených plodov koreninovej papriky Capsicum vypestovaných v oblasti Podunajskej nížiny zo štátom uznaných vyšľachtených odrôd zbieraných v zrelom, nepoškodenom stave a spracovaných špecifickým spôsobom pozberovej úpravy. Paprika nadobúda typické intenzívne sfarbenie pri poslednej fáze mletia na tzv. farbiacom kameni, kde vzniká typické oranžovočervené zafarbenie.

Paprika. Zdroj: Pixabay

Stupavská kapusta

Stupavská časť Mást je známa pestovaním kapusty a predajom Stupavského zelé. Špecifickú chuť „stupavskému zelú“ dáva úrodná pôda, ktorú kedysi pokrývali nánosy rieky Moravy, a tiež tradičný postup spracovania končiaci mliečnym vykvasením v prirodzenom vonkajšom prostredí, len pomocou soli a bez pridania akýchkoľvek konzervačných látok. Keď takáto kapusta vykvasí, cítiť v nej jemnú chrenovú štipľavosť, je pružná, chrumkavá, bielej až žltkastej farby.

Kapusta. Zdroj: Pixabay

Potraviny s chráneným zemepisným označením

Chráneným zemepisným označením EU sa môže pochváliť viac ako 700 potravín. Neodmysliteľným predpokladom je spojenie výrobku s regiónom, v ktorom musí prebiehať aspoň jedna etapa výrobného procesu. Suroviny na výrobu produktu však môžu mať pôvod aj v inej časti krajiny.

Slovensko v tejto kategórií zastupuje niekoľko potravinárskych výrobkov. Vzhľadom na salašnícke tradície, nie je prekvapením, že naše syrárstvo, má v tomto zozname početné zastúpenie. Vo svete dostali toto chránené označenie napríklad Olomoucké syrečky, či Mníchovské pivo. Na Slovensku sú to:

Skalický trdelník

Skalický trdelník je sladký kysnutý pekárenský výrobok, ktorý je typický pre región Záhorie na Slovensku. Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu podarilo získať ochranné zemepisné označenie v rámci celej Európskej únie.

Trdelník. Zdroj: Pixabay

Bryndza

Bryndzu na Slovensku konzumovali už naši predkovia dlhé stáročia a v minulosti bryndza tvorila hlavnú súčasť nášho jedálnička. Bryndza, slovenské biele zlato, je mäkký, miesený a solený ovčí syr vyrábaný z hrudkového ovčieho syra. Podľa odborníkov na výživu potvrdzujú, že je skutočne bomba pre zdravie.

Bryndza. Zdroj: Pixabay

Parenica a oštiepok

Parenica je tradičný slovenský polomäkký, nezrejúci, stredne tučný, parený ovčí syr s veľmi jemnou chuťou. Charakteristická je i svojím tvarom stočenej stuhy. Má smotanovo až syrovo žltú farbu, povrch je po údení zlatožltý až žltohnedý.

Oštiepok je tradičný slovenský valašský výrobok z ovčieho syra. Pôvodne sa vyrába odštipnutím čerstvého sladkého syra, ktorý sa vtlačí do drevenej, ručne vyrezávanej – bačom vyzdobenej okrúhlej formy, kde sa nechá odstáť. Následne sa vyberie a ponorí do teplej slanej vody, nechá sa tam odležať, kým soľ neprenikne úplne dovnútra; potom sa nechá mierne preschnúť. Pobytom v slanej vode získava oštiepok svoju tradičnú trvácnosť, jeho povrch pritom mierne skôrnatie, zväčša zožltne.

Oštiepok. Zdroj: PIxabay

Tekovský salámový syr

Tekovský salámový syr je prírodný polotvrdý zrejúci plnotučný syr údený alebo neúdený tvaru valca s dĺžkou 30 – 32 cm, s priemerom 9 – 9,5 cm. Vyrába sa zrážaním tepelne ošetreného mlieka a následným spracovaním syroviny do tvaru valca. Jednotlivé valce sa po vylisovaní ručne oddeľujú, upravujú a kontrolujú. Po vysolení a oschnutí sa syry jednotlivo balia, údený druh sa upravuje údením. Syr má jemnú, vláčnu a pružnú štruktúru. V priebehu pomerne krátkeho času zrenia syr získa mierne nakyslú, výraznú syrovo-mliečnu chuť.

Zázrivské a oravské korbáčiky

Zázrivské a oravské korbáčiky sú parené syry údené alebo neúdené tvaru korbáčika s dĺžkou 10 – 50 cm. Vyrábajú sa tradičným spôsobom – parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra v horúcej vode, jeho vyťahovaním do tvaru nití, ktoré sa tradične nazývajú „vojky“ s hrúbkou od 2 do 10 mm. Vytiahnuté nite – vojky sa potom spletajú do tvaru korbáčika.

Salaš Zázrivá. Zdroj: Youtube

Klenovecký syrec

Klenovecký syrec je polotvrdý syr, údený alebo neúdený, v tvare bochníka s priemerom 10 – 25 cm alebo hranola. Základnou surovinou na výrobu je ovčie alebo kravské mlieko. Výroba syra prebieha priamo na salaši alebo na farme, tzv. salašnícky spôsob výroby, alebo v mliekarniach, tzv. priemyselná výroba. Povrch syra je uzavretý a má osobitnú mozaiku – vtlačený kruh s priemerom 4 – 6 cm, v ktorom je kríž alebo štvorlístok. Klenovecký syrec môže mať na povrchu jemnú kôru alebo môže byť zafarbený na zeleno, alebo má farbu od popola z dreva. Hmotnosť Klenoveckého syrca je 1 – 4 kg.

Syry. Zdroj: PIxabay

Značka kvality SK

Základné podmienky na získanie označenia domácej kvality, ktoré rozdáva Ministerstvo poľnohospodárstva, je minimálne 75 % obsah domácej suroviny a produkt sa musí vyrábať výlučne na Slovensku. Môžu sa o ňu uchádzať aj produkty, ktoré už sú pod ochranou EÚ. Značku kvality SK má celkom 1221 slovenských potravín.

Nadštandardne kvalitné potraviny môžu získať aj prémiové označenie SK GOLD a v súčasnosti ním disponuje 109 slovenských výrobcov. Patrí medzi ne napríklad svetovo oceňovaná nitrianska medovina Apimed, mäsové výrobky od Štefana Knižku z Hranovnice či Bánovecký smotanový jogurt od spoločnosti Milsy.

Zaručené tradičné potraviny

Zaručená tradičná špecialita musí vyrábať tradičným spôsobom, mať tradičné zloženie a charakter. Nálepku “tradičné” môže dostať iba potravina, ktorá sa na rovnakom trhu používa minimálne počas jednej ľudskej generácie, čiže aspoň po dobu 25 rokov a výrazne sa odlišuje od podobných výrobkov.

Celkom je vo svete iba 55 potravín zapísaných v registri zaručených tradičných špecialít EÚ medzi nimi aj jablkový koláč z Veľkej Británie, či talianska pizza Napoletana. Medzi potraviny, ktoré v tejto kategórií reprezentujú Slovensko je napríklad ovčí salašnícky údený syr, ovčí hrudkový syr – salašnícky či Liptovská saláma.

Spišské párky

Spišské párky sa zrodili v Spišskom Podhradí na prelome 19. a 20. storočia. Pri ich zrode stáli traja mäsiari: Michal Blaško, Karol Grieger a Štefan Varsányi. Podľa originálneho receptu sa spišské párky vopred nasolili a zmes pomletú najemno miesili iba ručne, plnili zásadne len do baraních črievok, potom sa stočili na 12 centimetrov dlhé párky a tie sa naukladali na lieskové paličky a dali do udiarne. Párky sa následne uvarili v horúcom dyme, tzv. hicovaním.

Párky. Zdroj: Pixabay

Ovčí salašnícky údený syr a ovčí salašnícky hrudkový syr

Jedným z mliečnych produktov tradičného valaského ovčiarstva je Ovčí hrudkový syr – salašnícky a Ovčí salašnícky údený syr. Ich výroba bola hlavným dôvodom chovu oviec v horských regiónoch Slovenska.

„Ovčí hrudkový syr – salašnícky“ je syr, ktorý je vyrobený z čerstvého ovčieho mlieka na salaši, za svoju charakteristickú chuť vďačí tradičným technologickým postupom počas jeho fermentácie a jeho ručným tvarovaním do formy hrudky.

Syr. Zdroj: Pixabay

Lovecká saláma, Liptovská saláma, špekačky

Lovecká saláma

Názov „Lovecký salám“ alebo „Lovecká saláma“ je špecifický sám o sebe. Saláma má na území ČR a SR dlhoročnú tradíciu, počas ktorej je spájaná s konkrétnym trvanlivým fermentovaným mäsovým výrobkom charakteristicky plochého hranolovitého tvaru a charakteristickej chuti.

Liptovská saláma

Charakteristickým znakom „Liptovskej salámy“ alebo „Liptovského salámu“ je jemný homogénny vzhľad na reze výrobku, jemná mäsová chuť a vôňa po použitých koreninách a údení.

Saláma. Zdroj: Pixabay

Bratislavský rožok

Pojem „Bratislavský rožok“ je používaný iba na označenie konkrétneho typu jemného, pekárskeho alebo cukrárskeho pečiva. Výrobok je špecifický tým, že sa vzťahuje na historicky dané zloženie a spôsob výroby. Bratislavský rožok je jemné pekárenské alebo cukrárenské pečivo s mramorovým lesklým povrchom, plnené makovou alebo orechovou plnkou.