Bola ‘’Čachtická pani“ Erzsébet Báthory ženskou podobou Drakulu?

Bola ‘’Čachtická pani“ Erzsébet Báthory ženskou podobou Drakulu?

História SlovenskaShow me Slovakia7. júna 2018

Čachtická pani Erzsébet Báthory

„Ked naši ľudia a služobníctvo prišli do domu, našli tam mŕtve dievča, druhé vyčerpané mučením a zbité, už umrelo. Okrem toho tam sedela ďalšia zmlátená žena a ďalšie, zviazané, ktoré si ta prekliata osoba schovávala na inú príležitosť,“ toto napísal Juraj Thurzo, ktorý čachtickú pani Erzsébet Báthory vyšetroval, svojej žene. Čachtická pani Erzsébet Báthory mala mnoho prívlastkov, je považovaná za legendu, sadistickú vrahyňu, čachtickú bielu pani, no aj krvilačnú grófku. Je mnoho rôznych názorov na to, či skutočne vykonala to, čo hovorí legenda. Niektorí si myslia, že sa len stala obeťov sprisahania, aby ju pripravili o jej rozprávkový majetok.

Dynastia Báthoriovcov

Dynastia Báthoriovcov patrila k najvýznamnejším a najbohatším uhorským rodom. Avšak to, že sa medzi sebou sobášili spôsobovalo genetickú degeneráciu. Väčšinu z nich charakterizovali výstredné povahové vlastnosti ako samoľúbosť, tyranstvo, sexuálna zvrátenosť, poslední členovia rodu trpeli syfilisom (Alžbeta mávala epileptické záchvaty, jej strýko bol známy satanista, teta Klára i synovec Gabriel boli sexuálne zhýralí a brat bol alkoholik).

Zľavy na pobyty na Slovensku
Zľavy na pobyty na Slovensku

Erzsébet Báthory

Osoba Alžbety Báthoriovej sa stala námetom pre spisovateľov, režisérov i hudobníkov. Vo filme Bathory z roku 2008 Juraj Jakubisko vykreslil grófku úplne inak ako legendy, predstavil ju ako inteligentnú a citlivú ženu, ktorá sa stala obeťou chamtivej šľachty.

Legenda však hovorí, že za svoj 54-ročný život zavraždila vyše 600 dievčat a mladých žien bez ohľadu na ich národnosť či pôvod. O život ich pripravila najrôznejším spôsobom, bičovaním, bodaním, pálením rozžeraveným železom na citlivých miestach alebo ich dala poliať vodou a zmrznúť.

Legenda

Jej krutosť sa mala znásobiť po smrti manžela. Už aj za jeho života sa vedelo o Erzsébet Báthory, že sa zaoberá okultnými vedami a mučí sluhov. Potom ako ovdovela začali sa o nej šíriť ešte desivejšie povesti. Podľa legendy jej vraj raz na ruku vystriekla krv jednej zo slúžok, a ona si všimla, že na tom mieste jej pokožka opeknela. Grófka, ktorá bola vraj posadnutá strachom zo starnutia si myslela, že objavila tajomstvo večnej mladosti. Dievča hneď na mieste zabila a okúpala sa v jej krvi. Onedlho dala povolať do svojho hradu všetky mladé panny z okolia. Tu ich šľahala bičom, kruto mučila, a napokon im zobrala krv. Grófka vraj túto krv aj pila, a často priamo aj zo zmrzačených tiel. Keď z jej statku všetci utiekli, so svojou milenkou si zriadila akadémiu, kde povolávala mladé dievčatá. Tieto mladé panny takisto kruto zabila.

V povestiach sa spomína i železná panna – zariadenie na popravu (dutá figurína postavy, do ktorej vložili odsúdenca a zatvorili ho vrchnou časťou figuríny, v ktorej boli ostré klince a tie človeka prebodli). Toto zariadenie však nikdy nenašli.

Bathory

Alžbeta Báthoriová bola v roku 1611 odsúdená na doživotie, jej žalárom sa stal Čachtický hrad, kde o tri roky neskôr zomrela. Podľa legendy ju však potrestali oveľa prísnejšie. V jednej časti hradu ju zamurovali a nechali len úzky otvor, ktorým jej dávali jesť. Príbuzní obetí sem chodili, aby cez otvor na ňu pľuli, hádzali na ňu kamene a nadávali jej.

Báthory je snáď najznámejšou uhorskou grófkou v zahraničí, i keď sa do povedomia zapísala hlavne kvôli svojej krvilačnosti. Síce podľa najnovších výskumov sa vraj kvôli svojmu majetku stala len obeťou politiky, pre verejnosť je však naďalej známa len ako ženská podoba Drakulu.

Krvavá grófka v Guinnesovej knihe rekordov

Najväčším počtom obetí pripisovaných jedinej vrahyni je 650 ľudí, ktorých zabila uhorská grófka Erzsébet Báthory. Všetky obete boli údajne mladé dievčatá z okolia jej hradu v Čachticiach na Slovensku, presnejšie vtedajšom Uhorsku, kde zomrela 21. augusta 1614. Potom, čo bola uznaná vinnou, žila 3,5 roka zamurovaná vo svojej izbe.

Erzsébet Báthory v Guinnesovej knihe rekordov.
Erzsébet Báthory v Guinnesovej knihe rekordov, Zdroj: Pixabay

Čachtický hrad

Čachtický hrad je postavený na vrchu v najsevernejšom cípe Podunajskej nížiny, na mieste, kde sa stretávajú Malé a Biele Karpaty. Čachtický hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou.

Čachtický hrad vznikol v druhej polovici 13.-teho storočia a patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska. V prvej polovici 16.-teho storočia vznikol pod hradom kaštieľ, ktorý sa nazýva aj hradný kaštieľ, pričom tento v roku 1772 vyhorel a uvádza sa ako ruina, alebo archeologická lokalita.

Z najmladších renesančných úprav okolo začiatku 17. storočia, keď tu sídlila známa Alžbeta Bátoriová, sa zachovalo opevnenie druhého predhradia.

Z hradu sa môže návštevník pokochať výhľadom na karpatské svahy, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec.

Asi osem kilometrov je z Čachtíc do Očkova, kde sa nachádza unikátna mohyla z mladšej bronzovej doby. V 12. storočí pred n. l. tam pochovali náčelníka či knieža tzv. velatickej kultúry a spolu s ním aj ľudské obete.

Čachtický hrad